Po tom čo Jozef zistil, že jeho batožina na letisko spolu s ním nedorazila, osobne kontaktoval zamestnanca, ktorý preberal batožinové sťažnosti. S týmto zamestnancom vyplnil formulár PIR (Property Irregularity Report), na základe ktorého hľadali jeho batožinu. Zamestnanec mu nedal žiadne iné tlačivo a povedal mu, že ho niekto z leteckej spoločnosti v najbližších dňoch skontaktuje.
Keďže sa nikto neozýval, Jozef sa pokúsil ozvať sám. Po mnohých pokusoch sa mu s nimi podarilo spojiť. Operátorka mu navrhla, aby jej nadiktoval obsah batožiny, že im to môže pomôcť pri jej hľadaní a keď budú mať niečo nové, tak sa mu ozvú. O pár dní neskôr sa Jozef dozvedel, že jeho batožinu hľadá iná spoločnosť, ktorá sa mu má ozvať.
Keďže sa mu ani z tejto spoločnosti neozývali, začal to opäť skúšať sám. Telefonická linka bola nepoužiteľná, nepodarilo sa mu s nimi skontaktovať napriek niekoľkým desiatkam pokusov. Skúsil napísať e-mail, ktorého automatická odpoveď mu odporúčala vyplniť formulár na internete, ktorý však nebol dostupný.
Jozef sa nahneval a napísal e-mail, do ktorého spísal reklamáciu, priložil bločky a doklady preukazujúce hodnotu jeho batožiny. Odpísali mu, že mu nič nepreplatia, pretože údajne nespolupracoval.
Následne sa rozhodol riešiť túto záležitosť ďalej a obrátil sa na sieť európskych spotrebiteľských centier ECC-Net. Riešenie tohto prípadu nám trvalo tri mesiace, no výsledok stál za to. Pán Jozef získal od leteckej spoločnosti
1400 EUR, teda maximálnu výšku náhrady, ktorá mu v zmysle pravidiel o náhrade za stratenú batožinu (Montrealský dohovor) prislúchala .